Podľa Amnesty International, rok 2014 bol pre utečencov najhorším od roku 1945. Viac ako 50 miliónov ľudí muselo opustiť svoje domovy kvôli zvýšenému počtu ozbrojených konfliktov. Vo svojej výročnej správe táto mimovládna organizácia odsudzuje nedostatok pozornosti zo strany medzinárodného spoločenstva ohľadom tejto humanitárnej krízy.
EÚ si neplní svoje povinnosti
Európska únia si obzvlášť neplní svoje povinnosti. Zo 4 miliónov Sýrčanov, ktorí museli utiecť zo svojej krajiny od vypuknutia krvavej vojny, EÚ prijala iba hŕstku (sotva 4%), kým 95% z nich našlo útočisko v susedných krajinách. Táto nevraživosť voči utečencom tiež viedla k prudkému zvýšeniu ilegálnej imigrácie (274 000 ilegálnych migrantov v roku 2014 verzus 100 000 v roku 2013). Stredozemné more, ktoré je zďaleka najnebezpečnejšia cesta zo všetkých, zobralo v roku 2014 život 3400 migrantom.
Ale bremeno prijímania utečencov má ďaleko od toho, aby bolo rovnako rozdelené medzi členské štáty EÚ. Na Švédsko pripadá viac ako 20% udelení azylu na rok 2013 (26 000), napriek tomu, že to predstavuje len 2% populácie EÚ. V tom istom roku bol vo Švédsku azyl automaticky udelený všetkým sýrskym utečencom, ktorí do krajiny prišli. Nemecko si tiež vedie dobre a prisľúbilo prijať 20 000 žiadateľov o azyl počas rokov 2014 a 2015. Na druhej strane, niektoré krajiny nie sú ochotné prijímať utečencov, ako napríklad Dánsko, ktorého imigračná politika sa počas posledných rokov stala drasticky tvrdšou. Francúzsko je Amnesty International tiež kritizované za prijatie len 2 500 sýrskych utečencov za rok 2014.
Musí sa viest spolocná politika
Počas svojej februárovej návštevy v Štokholme Antonio Guterres, Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), zdôraznil nedostatky imigračnej politiky Európskej únie a vyzval na spravodlivejšie rozdelenie utečencov medzi členské štáty, napríklad vo forme kvót. EÚ, ako kontinent s 500 miliónmi obyvateľov a ako jeden s najbohatších regiónov sveta má prostriedky na to, aby prijala väčšie množstvo utečencov ako momentálne prijíma. Navyše, Európa potrebuje imigráciu aby vyvážila svoju alarmujúcu demografickú situáciu. Podľa väčšiny expertov na migráciu je EÚ schopná vysporiadať sa s vysokou ilegálnou imigráciou ak príjme adekvátne politiky. Lenže to členské štáty samy nemôžu a tak musí byť vedená spoločná politika.
Členské štáty majú stále hlavné slovo v otázkach imigrácie a podmienky prijatia sú všade veľmi odlišné. Spoločná politika je potrebná na určenie ambiciózneho spoločného cieľa ohľadom migrantov prijatých za každý rok a na to, aby boli všetky krajiny rovnako zapojené. EÚ musí taktiež zastaviť tú humanitárnu katastrofu, ktorá prebieha na Stredozemnom mori. Štátom ako Taliansko alebo Grécko, ktoré predstavujú brány do Európy treba pomáhať s ochranou ich hraníc a so strážením mora. Nie je fér nechať ich znášať toto bremeno a náklady spojené s misiami, pretože ony nie sú cieľovými krajinami migrantov. Predchádzajúce pokusy, ako napríklad operácia Mare Nostrum v tomto ohľade zlyhali.
Smerom ku spravodlivejšiemu rozdeleniu migrantov medzi krajinami
Európska komisia začala premýšľať nad spoločnou imigračnou politikou. Pred niekoľkými dňami zverejnila schému, podľa ktorej by zastúpenia EÚ a ambasády v tretích „krajinách pôvodu“ spracovávali žiadosti o azyl a status utečenca predtým, ako sa migranti dostanú do Európy. Cieľom by bolo zredukovať počet migrantov, ktorí sa ilegálne dostanú na európske pobrežie. Proti tejto myšlienke, ktorá je silno podporovaná štátmi ako Taliansko, Francúzsko alebo Nemecko bojujú krajiny ako Spojené kráľovstvo alebo Maďarsko, ktoré ju považujú za faktor v prospech ilegálnej imigrácie. Komisia sa tiež vyjadrila za spravodlivejšie rozdelenie migrantov medzi krajinami.
Táto debata je pravdepodobne jednou z najdôležitejších a jednou z najzložitejších mandátneho obdobia komisie Junckera. Imigrácia sa dotýka podstaty suverenity členských štátov a je veľmi vysoko citlivou volebnou témou. Presvedčiť niektoré krajiny, aby prijali viac migrantov uprostred ekonomickej krízy a rastu krajne pravicového populizmus nebude ľahkou úlohou. EÚ bude musieť ukázať svoj talent v budovaní konsenzu. Ale z praktických dôvodov je v stávke niečo väčšie, ukazujúce, že hlas Európy nemôže byť zredukovaný na antiimigračný postoj niektorých politikov, ktorí chcú uspokojiť otrávených voličov.
autor: Vincent Delhomme (@VincentDelhomme)
preložila: Silvia Trajčíková