11/11/2019 Správy

Pred sto rokmi sa vojenské trúby ozývali na fronte a zvony zvonili na oznámenie prímeria. Európska mládež zaplatila tú najvyššiu cenu vo svojej histórii. Z 9 miliónov mŕtvych a viac ako 6 miliónov zranených, väčšina z nich bola mladšia ako 35 rokov. Vzdajme hold tým, ktorí predčasne pochopili, že len priateľstvo medzi našimi dvomi národmi založené na spoločnej organizácii štátov prinesie trvalý mier na Európsky kontinent. Dohody z Locarna z roku 1925, pod vedením Gustava Stresemanna a Aristida Brianda, boli takmer jedinečným pokusom umožniť francúzsko-nemecké zmierenie pred nástupom nacionalistickej diktatúry. Až do konca Druhej svetovej vojny, vytvorenia európskeho spoločenstva a podpísania Elyséovej zmluvy v roku 1963 sa nemecká a francúzska mládež konečne uznala za bratov a sestry.

 

Sto rokov po skončení Prvej svetovej vojny nesie naša generácia nesmiernu zodpovednosť. Kedže poznáme hodnotu spojenia našich dvoch národov, urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme toto spojenie posilnili, namiesto toho, aby sme ho oslabili. Ako hold pre mladých Európanov, ktorí zomreli na bojovom poli, zaväzujeme sa pokračovať v boji, aby priateľstvo medzi našimi dvomi národmi nikdy nezaniklo.

 

Tento op-ed podpísali naši francúzski a nemeckí členovia – Jeunes Démocrates a Junge Freie Wähler.

Európa sa musí zapojiť do potravinovej revolúcie!

V súčastnosti sa už nestravujeme, ako sme sa stravovali v minulosti. Tento fakt si môžeme uvedomiť pri pohľade na vývoj spotrebiteľských postupov; náš potravinový model vstúpil do dvojitej revolúcie. Počas tohtoročného Svetového dňa potravín, berúc do úvahy fakt, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky začína, žiadame, aby reforma potravín v Európa pretrvávala.

 

Prvú revolúciu predstavuje prepojenie poľnohospodárstva so spoločnosťou. Z tohto dôvodu sa zasadzujeme za ambicióznu európsku politiku, ktorá posilňuje prepojenie mestského obyvateľstva v stále rastajúcom počte s poľnohospodárskou činnosťou, ktorá sa nachádza v blízkosti miest. V mene jednotného trhu, Európska únia dlhodobo očierňovala tento vzťah, ktorý by mal naopak spoločnosť zbaviť hraníc a posilniť európsku identitu. To viedlo k pozabudnutiu nadnárodnej povahy európskych poľnohospodárskych pozemkov, ktoré existovali ešte pred vznikom samotnej Európskej únie. Alpské syry alebo výroba ľanu v Normandii či Holandsku sú dôkazom existencie spoločných identít, v dôsledku geografie a prepojenej histórie.

 

V súčastnosti si ich musíme zachovať, pretože poľnohospodárske tradície najčastejšie zodpovedajú zdôvodnenej a prispôsobenej správe zdrojov. Miestna spotreba okrem iného umožňuje občanom opätovne sa priblížiť k prírodným zákonom a tým podporiť kvalitu výrobkov a ich sezónnosť.

 

Napokon umožňuje vyhnúť sa čoraz výraznejším rozdielom medzi mestskými a vidieckymi oblasťami, zvyšovaním povedomia o vzájomnej závislosti medzi nimi a ich príslušnými obyvateľmi.

 

Aby sme zaručili zachovanie európskych teritórií, musíme mobilizovať európske fondy na vytvorenie skratiek, najmä v cezhraničných oblastiach a vytvorenie spoločných kulinárskych postupov. Mali by sme taktiež uvoľniť európske pravidlá hospodárskej konkurencie, povoliť kolektivitu, aby mohli reštaurácie hromadne nakupovať prednostne od miestnych poľnohospodárov, v ktorých blízkosti sa nachádzajú.

 

Druhá revolúcia, na ktorú musí Európa reagovať, je rastúca požiadavka občanov na transparentnosť zloženia a pôvodu potravín. Pokroky v lekárskom výskume vedú každodenne k novým objavom o preferovaných kulinárskych postupoch alebo výrobkoch, ktorým sa spotrebitelia majú vyhnúť. Už nemôžeme žiť v neustálom podozrení, ktoré častokrát diskredituje samotných poľnohospodárov, ktorých prácu by sme si mali naopak vážiť. V tomto zmysle by sme mali prevziať ambíciu vybudovať novú Európsku agentúru zabezpečujúcu bezpečnosť potravín, ktorá by mohla nezávisle vykonávať štúdie o škodlivosti stoviek výrobkov, ktoré sú v súčasnosti predmetom sporu. Nikto nerozumie, prečo sú stanoviská zdravotníckych orgánov založené na štúdiách, ktoré uskutočnili a zaplatili veľké agropotravinárske firmy.

 

Mnohé potravinové škandály, ktoré otriasli kontinentom, tiež presvedčili občanov aby naďalej sledovali potraviny, ktoré konzumujú. Preto by sme mali zaviesť technológiu, akou je napríklad bloková reťaz, pomocou ktorej by sme do roku 2030 vytvorili prvú potravinovú informačnú sieť na svete. Zatiaľ čo spotrebitelia sa sťažujú na fakt, že si nie sú vedomí toho, čo obsahujú jedlá, ktoré zakúpujú, táto sieť by zaručila dokonalú sledovateľnosť potravín a splnila by očakávania dôraznej potravinovej revolúcie, či dokonca prekročila svoje pomyselné hranice.

 

Dolupodpísaní:

 

Pierre Baty (Prezident JDEM), Loris Mastromatteo (SG YDE), Mathilde Karceles (VP JDem a YDE), Begoña Garteizaurrekoa (Prezidentka YDE)

 

a nasledujúci francúzski poslanci

 

Avy-Elimas Nathalie, Val-d’Oise,

Bannier Géraldine, Mayenne

Berta Philippe, Gard

Deprez-Audebert Marguerite, Pas-de-Calais

El Haïry Sarah, Loire-Atlantique, hovorkyňa MoDem

Essayan Nadia, Cher

Garcia Laurent, Meurthe-et-Moselle

Griesbeck Nathalie, poslankyňa Európskeho parlamentu pre Väčší Východ (Francúzsko)

Jacquier-Laforge Élodie, Isère

Lagleize Jean-Luc, Haute-Garonne

Latombe Philippe, Vendée

Luquet Aude, Seine-et-Marne

Matteï Jean-Paul, Pyrénées-Atlantiques

Michel-Kleisbauer Philippe, Var

Millienne Bruno, Yvelines

Poueyto Josy, Pyrénées-Atlantiques

Richard Ramos, Loiret

Turquois Nicolas, Vienne

Waserman Sylvain, Bas-Rhin,

Wehrling Yann, Generálny tajomník Ministerstva obrany

Centenaire du 11 novembre

Il y a cent ans aujourd’hui, les clairons retentissaient sur le front et que les cloches sonnaient à l’arrière pour annoncer l’armistice. La jeunesse européenne venait de payer le plus lourd tribut de son histoire. Sur les 9 millions de morts et plus de 6 millions de blessés, la plupart avaient en effet moins de 35 ans. Saluons ceux qui comprirent tôt que seule l’amitié entre nos deux peuples appuyée sur une organisation commune des Etats, et ce même si elles étaient peu évidentes en 1918, permettrait de ramener durablement la paix sur le continent européen. Les traités de Locarno de 1925, sous l’impulsion de Gustav Stresemann et Aristide Briand furent une tentative quasi-unique de permettre la réconciliation franco-allemande, avant la montée des dictatures nationalistes. Il faudra attendre la fin du second conflit mondial, la création de la communauté européenne et la signature du Traité de l’Elysée en 1963 pour que les jeunes Allemands et les jeunes Français se considèrent enfin comme des frères.

Cent ans après la fin de la première guerre mondiale, notre génération porte une responsabilité immense. Sachant la valeur de l’union entre nos peuples, nous ferons tout pour qu’elle se renforce plutôt qu’elle ne s’affaiblisse. En hommage aux jeunes Européens morts sur les champs de bataille, nous prenons l’engagement de continuer à nous battre pour que jamais ne s’éteigne l’amitié entre nos deux nations.

Tribune co-signée par nos membres français et allemand – Jeunes Démocrates et Junge Freie Wähler.

 

Photo: VISITFLANDERS

Centenary of 11 November

A hundred years ago, the bugles called on the front and the bells rang in the rear to announce the armistice. The European youth had paid the highest price in its history. Of the 9 million dead and more than 6 million injured, most were under 35 year-old. Let us salute those who understood early that only the friendship between our two peoples, based on a common organisation of States, would bring lasting peace to the European continent. The 1925 Locarno Treaties, under the leadership of Gustav Stresemann and Aristide Briand, were an almost unique attempt to allow French-German reconciliation, before the rise of nationalist dictatorships. It was not until the end of the Second World War, the creation of the European community and the signing of the Elysée Treaty in 1963 that the German and French youths finally recognised themselves as brothers.

A hundred years after the end of the First World War, our generation bears an immense responsibility. Knowing the value of the union between our two peoples, we will do everything we can to strengthen it instead of letting it weaken. As a tribute to the young Europeans who died on the battlefield, we commit ourselves to keep fighting so that the friendship between our two nations will never be extinguished.

This op-ed was co-signed by our French and German members – Jeunes Démocrates and Junge Freie Wähler.

 

Picture: VISITFLANDERS

L’Europe doit s’engager dans la révolution alimentaire !

Nous ne nous nourrissons plus aujourd’hui comme nous mangions hier. Nous le voyons dans l’évolution des pratiques de consommation, notre modèle alimentaire est entré dans une double révolution. En cette journée mondiale de l’alimentation et alors que s’ouvre la réforme de la Politique Agricole Commune, nous lançons un appel pour que l’Europe n’y reste pas insensible.

La première révolution, c’est le lien avec la proximité. D’aucuns appellent cela la tendance “locavore”. Nous plaidons ainsi pour une politique européenne ambitieuse qui renforce le lien des urbains, en nombre toujours croissant, avec l’activité agricole près de chez eux. Longtemps, cette relation fut dénigrée par l’Europe au nom du marché unique censé à lui seul abattre les frontières et faire émerger une identité européenne. C’était oublier le caractère transnational des terroirs agricoles européens, qui existaient avant même que l’Union ne voie le jour. Les fromages alpins ou la production du lin sur la plaine européenne qui va de la Normandie aux Pays-Bas sont la preuve de l’existence d’identités communes, fruits de la géographie et de l’Histoire. Il nous faut aujourd’hui les chérir car les traditions agricoles correspondent le plus souvent à une gestion raisonnée et adaptée des ressources. En outre, la consommation locale permet aussi de reconnecter les citoyens aux lois naturelles et donc favoriser la qualité des produits et la saisonnalité. Elle permet enfin d’éviter que ne se creusent les disparités entre territoires urbains et ruraux en faisant prendre conscience de l’interdépendance qui existe entre eux et entre leurs habitants respectifs.

Pour garantir la préservation des terroirs de l’Europe, nous devons mobiliser les fonds européens pour développer les circuits courts, notamment dans les zones transfrontalières aux pratiques culinaires communes. Assouplissons également les règles européennes de concurrence pour permettre aux collectivités et aux restaurateurs collectifs de s’approvisionner de préférence auprès d’agriculteurs du terroir sur lequel ils sont implantés.

La seconde révolution à laquelle l’Europe devra répondre, c’est l’exigence croissante des citoyens en matière de transparence sur la composition et la provenance des aliments. Les progrès de la recherche médicale apportent de jour en jour de nouvelles découvertes sur les pratiques culinaires à privilégier ou sur des produits à éviter. Face à cela, nous ne pouvons plus vivre dans le règne de la suspicion qui jette parfois le discrédit sur la profession d’agriculteur qu’il nous revient au contraire de valoriser. Assumons l’ambition de bâtir une nouvelle agence européenne de sécurité sanitaire des aliments qui puisse réaliser elle-même et en toute indépendance les études sur la nocivité des centaines de produits aujourd’hui contestés. Plus personne ne comprend pourquoi les avis rendus par les autorités sanitaires reposent sur des études conduites et payées par les grandes firmes agroalimentaires.

Les multiples scandales alimentaires qui ont secoué le continent ont également convaincu les citoyens de vouloir aller plus loin dans la traçabilité des aliments qu’ils consomment. Assurons-nous de mobiliser en Europe les technologies telles que la blockchain pour créer d’ici 2030 le premier réseau d’information alimentaire du monde. Alors que des producteurs affirment ne même plus savoir ce que contiennent certains des plats qu’ils vendent, ce réseau nous permettra pour chaque produit acheté de remonter aux lieux de production, d’assurer une traçabilité parfaite et de répondre ainsi à l’attente forte des citoyens d’une révolution alimentaire qui dépasse les frontières.

 

Signatures :

 

JDEM : Pierre Baty (Président JDem), Loris Mastromatteo (SG JDE/YDE), Mathilde Karceles (VP JDem et JDE/YDE) et Begoña Garteizaurrekoa (Présidente des JDE/YDE)

 

Députés :

Avy-Elimas Nathalie, Val-d’Oise,
Bannier Géraldine, Mayenne
Berta Philippe, Gard
Deprez-Audebert Marguerite, Pas-de-Calais
El Haïry Sarah, Loire-Atlantique, porte-parole du MoDem
Essayan Nadia, Cher
Garcia Laurent, Meurthe-et-Moselle
Griesbeck Nathalie, Députée européenne pour le Grand Est (France)
Jacquier-Laforge Élodie, Isère
Lagleize Jean-Luc, Haute-Garonne
Latombe Philippe, Vendée
Luquet Aude, Seine-et-Marne
Matteï Jean-Paul, Pyrénées-Atlantiques
Michel-Kleisbauer Philippe, Var
Millienne Bruno, Yvelines
Poueyto Josy, Pyrénées-Atlantiques
Richard Ramos, Loiret
Turquois Nicolas, Vienne
Waserman Sylvain, Bas-Rhin,
Wehrling Yann, Secretaire-Général du MoDem

Young Democrats for Europe (YDE)
Jeunes Democrates Europeens (JDE)
YDE is the youth wing of the European Party.We embrace the key role of democratic principles, underlined in the Lisbon Treaty and shrined in our political belief: democracy, freedom, equality, participation, sustainability and solidarity.

Contact us

    OUR PARTNERS