Tento prvý ročník IED/YDE Zimnej akadémie zoskúpil v Bruseli takmer 30 mladých centristov z celej Európy.

Rečníci s rôznym pozadím a funkciami zo stretnutia utvorili podujatie zaujímavé, živé a vskutku úspešné. Medzi týmito rečníkmi boli François Pauli (zástupca Generálneho tajomníka skupiny ALDE Group), François Lafond (člen Vedeckého výboru IED), Claude Rolin (belgický MEP), Henri Malosse (bývalý EESC prezident), ako aj mladí experti Marinella Davide, Wilhelm Bargum, Stepan Berko, Mihai Sebe, Jeremy Van Gorp, and Mathieu Baudier.

Európska únia čelí obrovskej výzve a všetci zúčastnení sa zhodli na tom, že: EÚ nemá takmer žiadny rozpočet a pasuje sa s veľkou nepriazňou osudu a očakávaniami, zvnútra ako i zvonka. Rozpočet EÚ – 1% HDP európskej „28-čky“ (len niečo málo oproti HDP Maďarska) – je neskutočne málo pre 508 milliónov Európanov. So 75% celkových výdavkov na spoločný hospodársky rozvoj a regionálnu kohéziu, ostáva veľmi málo na prekonávanie obrovských kríz a výziev na kontinentálnej úrovni, akými teraz EÚ prechádza.

Chápeme, že potrebujeme viac Európy tam, kde je nevyhnutné sa týmto výzvam postaviť. Avšak aktuálna organizácia európskych inštitúcií a euroskeptické klíma sú zlomom, ktorí my, demokrati, budeme musieť prekonať.

Zlepšením našich požiadavok a fungovania EÚ sú jedinou cestou ako čeliť výzvam akou je mládežnícka nezamestnanosť, ktorá je “rakovinou našich spoločností”, vysvetlil Claude Rolin. Dematerializovaná ekonómia a politické pochopenie, čo pre niekoho znamená byť nezamestnaným na pár mesiacov alebo rokov sú jedným z kľúčových otázok, ktoré je potrebné Európe adresovať.

Naše vnútné výzvy by nemali byť zabudnuté oproti vonkajším, tým, ktoré teraz prebiehajú na našich hraniciach a vnútri nich. Musíme zmeniť spôsob myslenia aký máme voči Východným partnerstvám, berúc do úvahy súčasnú a budúcu geopolitickú situáciu. Musíme podporovať demokratov tam, kde sa nachádzajú, aby bojovali za lepšiu, nezávislú, spoločnosť, tak ako je tomu na Ukrajine.

Nie je možné nájsť žiadne praktické riešenie bez hodnôt. Solidarita vychádzala z rôznych našich debát. Solidarita medzi občanmi po nedávnych teroristických útokoch, solidarita s menšími krajinami ohrozenými klimatickými zmenami, solidarita s mladými, ktorým sa darí integrovať, solidarita medzi členskými štátmi pasujúcimi sa s utečeneckou krízou.

Je nad slnko jasnejšie, že členovia Európskej únie ešte stále nenašli odpoveď ako sa vyrovnať s utečeneckou krízou, rešpektujúc skutočne humanistickú cestu, pokiaľ ide o utečencov a migrantov; ani férovú, pre členské štáty ako je Grécko, Taliansko či Španielsko, ktoré boli vyzvané, aby zvládli túto situáciu sami na regionálnej úrovni, alebo ako Nemecko a Švédsko preukazujúc solidaritu za všetkých ostatných. Bojovať proti protivníkovi jeden po druhom, je najlepšou cestou ako zlyhať a padnúť jeden za druhým.

I keď súčasnosť vyzerá beznádejne, nie je príliš neskoro, aby sme zabránili ďalším bezvýchodiskovým situáciám. Ale riešenia nezvniknú, ak sa do nich nezapojíme všetci a teraz prišiel naozaj čas vyhrnúť si rukávy.

Špeciálne poďakovanie patrí Eimys Ortiz a Mathieu Camescasse, vďaka ktorým sa toto všetko stalo skutočnosťou.